Neresti v Škótsku

Tak a je to tu. Finálny príspevok, ktorým sa tento blog uzatvára. Posledné dni v Edinburghu boli fakt nuda. Neboli peniaze na utrácanie a tak som sedela vo svojej obývačke a pozerala priatelov v angličtine s anglickými titulkami. Človek sa tak naučí zopár nových slovíčok a fráz ako napr. potrebujem ísť cikať alebo moja snúbenica je tehotná. V súčasnosti som teda už chvalabohu doma. Žijem vo svojej vlastnej izbe, spím vo vlastnej posteli a mam non-stop prístup na internet. Všetko by bolo ideálne keby niet rodičov, ktorí mi opäť pijú nervy ale tak nemože byť všetko perfektné. Pár vetami by som ešte rada spomenula let z Edinu do Prahy. Na letisku ma trochu prekvapilo keď ma pri kontrole donútili vyzuť si topánky ale inak normálka. V lietadle som vyfasovala miesto pri okienku a sedela som sama, čo je fakt super keďže tam nie je veľa životného priestoru, ale ten koniec cesty, hrôza. V momente ako začalo lietadlo meniť výšku mi zalahlo v ušiach, na čom by ešte nič divného nebolo. Lenže s tým tlakom to bolo stále horšie a horšie až ma začali veľmi silne bolieť uši a potom mi ostrá bolesť vystrelovala do tváre. Teda poviem vám to ma parádne vydesilo a ešte viac keď lietadlo pristálo a ja som zistila že takmer nepočujem a tento stav trval ďalšie tri hodiny. V kuse ma napadli čierne myšlienky, že čo keď mi ten tlak poškodil ušné bubienky alebo tak niečo. Ak som brala do úvahy tú silnú bolesť bolo by to celkom možné. Ale našťastie teraz je všetko ok. Až na to, že som chytila veľký odpor voči lietaniu. Takže som doma. Začala som sa stretávať so starými známymi a úžasná novinka. Našla som si prácu v jednej pizzerii 50 metrov od domu, takže do Bratislavy nepôjdem. Snáď je to tak aj lepšie. Mimo to si ešte vybavujem jednu prácičku popri pizzerii takže ak všetko vyjde a kvôli bambavosti ma nevyhodia tak ešte vždy môžem v pohode zarobiť dosť prachov a dať sa na podnikanie. Držte palce. Vlastne do tej práce nastupujem až zajtra takže ešte sa len uvidí ako to bude prebiehať. Celkovo majú veci stúpajúcu tendenciu. Naši sa zanedlho chystajú na týžden do Chorvátska a mne tak ostáva volný barák a plánujem potiahnuť svoj vlastný júlfest. Ešte musím dať vytlačiť pozvánky.  Táto moja mesačná cesta bola naozaj veľmi poučná. Človeka to zocelý a nazbiera veľa skúseností. Som rada že som tam bola ale teda snáď ešte radšej, že som späť. Určite to nebola moja posledná cesta do zahraničia ale nabudúce už budem vedieť, že isté veci treba zariadiť inak. Odkedy som videla hriešny tanec 2 mám strašnú chuť vycestovať na Kubu do Havany.  Verím teda, že dačo ste sa z tohto rozprávania naučili aj vy a mne už neostáva než sa s vami rozlúčiť. Teda veľa šťastia a zbohom.