ale nebola som uz tyzden na nete. Zachcelo sa mi setrit. Asi vas tento fakt moc neuchvati ale som na mizine. Teda nie uplne na jedlo mam ale to je tak vsetko. Neozvala som sa jednak aj preto ze mam za sebou fakt tragicky tyzden. Teda mesto je stale super a maju tu tak uzasne veci ze ak by som mohla nakupovala by som odrana do vecera. Ako prve mam na muske tasku a osusku s podobiznou Jacka Sparrowa ale veci zacali ist vazne dolu vodou. Stale som bez prace. V pondelok som bola presvedcena ze na 80% ju uz mam. Osem hodin som robila v jednom suvenirovom shope, testovali ma ci viem predavat a potom mi na dalsi den povedali ze tu pracu nemozem dostat lebo potrebuju niekoho s dobrou anglictinou kto nebude mat problem dorozumiet sa so zakaznikmi. No co vam poviem, kokotiny. Podrazil ma jeden hajzel poliak. Mne hovoril ze som ok, ze moja anglictina je fajn a ze nech sa neobavam a pritom sefomi podniku narozpraval ze sa na tu pracu nehodim. Mala som pracovny pohovor este do dalsieho obchodu, lenze okrem mna ho malo tak dalsich 15 ludi a zobrat chcu len nejakych troch. Zajtra ci buduci tyzden mi maju volat ako som dopadla ale nemozem sa na to spoliehat. Blbe je ze v centre mesta uz som bola pytat pracu vsade, neviem kam este ist a tak vam musim oznamit ze zacina byt realna sanca ze sa mozno vratim domov. Aby ste to chapali ja to ani za nic na svete nechcem. Chcem tu ostat pol roka. Ved som kazdemu narozpravala ako mi tu bude super a ze sa vratim az koncom novembra a teraz mam prist domov ako totalny looser? Problem vsak je ze uz nemam peniaze aby som si zaplatila najomne a zivobytie na dalsi mesiac takze od tohto dna mi ostavaju uz len dva tyzdne a ak nic nezozeniem som nahrata. Bud budem zit na ulici alebo poletim spat. Robin odtiahol z mesta. Nakoniec sa z nas nestali taky velky kamarati ako som dufala cize k sucasnemu dnu je stav priatelov 0. Dalsou fascinujucou vecou je ze moje spolubyvajuce tiez za vela nestoja. Su starsie a clovek by cakal ze aj mudrejsie ale neprejde den aby tie baby neboli bud zhulene alebo ozrate. Vedla gauca na ktorom spim je stol a pod nim vedro s vodou a flasou ktore najde svoje vyuzietie kazdy den asi tak pat krat. Pred par dnami sa mi stalo ze tot kolegyna prisla domov total na mol a nechala mi vedla gauca fakt strasne hnusny prehnusny odkaz. Neviem ci si na to pameta alebo nie ale tvarim sa akoby nic a ona tiez. Oni su skratka parta ktora spolu zije uz velmi dlho a ja tam nezapadam. Okrem faktickych veci sa nerozpravame. Cele dni som sama a chodim po meste, zobrem o pracu a poviem vam uz som z toho fakt unavena. Cas sa mi krati a nervy slabnu. Mne je jasne ze kazdy z vas by mi povedal ze to nic nie je, ze len musim vydrzat a ja aj vydrzim. Len chcem povedat ze je to fakt tazke na pschyku a obas ma prepada strasne zufalstvo pretoze som na vsetko uplne sama a zatial som zacila len same sklamania. Chapete ine by to bolo kebyze tu mam aspon jedneho jedineho priatela, to by som nic nepovedala ale take stastie nemam. Nikto mi nepomaha, nikto sa so mnou nerozprava a nemam nikoho kto ma moralne utesi vzdy ked ma odmietnu v dalsej robote. To co fakt potrebujem je uz konecne dostat tu pracu a ked ju budem mat potom konecne mozem zacat hladat priatelov a vsetko este stale moze byt take ake som si vysnila. V tomto momente je to vsak pekelna situacia. Tak mi len zazelajte vela stastia a nechavajte spravy. Potrebujem aby ste teraz boli so mnou.
Nebojte stale zijem
14.06.2007 16:14:50
Komentáre
FIha
ahojky "Škotka"...